Morálne Waterloo ministra Miškova. No a čo…
Prestavte si sám seba v takej malej dráme:
Scéna 1: Ako podnikateľ ste investovali obrovské peniaze do firmy S. Investovali ste, a ešte k tomu viac ako ostatní, so zaťatými zubami ( peňazí málo, potrieb veľa) . Ale zato máte vo firme rozhodujúce postavenie pri tvorbe jej politiky. To nutne potrebujete, lebo firma S ovplyvňujej chod celej hospodárskej oblasti. A tam vy máte prioritné záujmy.
Scéna 2: Hoci máte väčšinu , iniciatívne a dobrovoľne sa vzdávate svojich práv. Aj pri rozhodnutiach , ktoré drasticky poškodzujú vaše záujmy.
Scéna 3: Menšinoví spoločníci využívajú priestor a prijímajú rozhodnutia, ktoré prenikavo poškodzujú vaše záujmy.
Scéna 4: Skúste vysvetliť, čo vás viedlo k unikátnemu kroku vzdať sa svojich práv ( ktoré ste si zaplatili) ? Čo sa dá robiť pri obrane svojich záujmov?
Je takmer isté, že odpoviete: Vzdanie sa svojich práv a umožnenie poškodzovania vlastných záujmov je úplný nonsens. Pri spravovaní vlastného majetku takéto niečo nevyvediem. Pravda, len vtedy, ak v tom nie je nejaká kuliha. Napr. ak by vám z nejakého dôvodu záležalo viac na tom, čo vám vaši spoločníci zo svojho zisku budú „ ulievať“ , ako na vlastných prioritných záujmoch. Že to je hlúposť? Je. Ale platí to aj o spravovaní štátneho ( našeho?!) majetku vládou ? O zabezpečovaní záujmov obyvateľov tohto štátu pri správe ich majetku ? Ale buďme ešte konkrétnejší: chránia sa záujmy občanov tohto štátu pri spravovaní jeho väčšinového podielu ( rozumej podielu obyvateľov tohto štátu) v SPP?
Začnime od začiatku t.j. od predaja menšinového podielu štátu v SPP počas Dzurindovej vlády . Keďže plyn , jeho cena, podmienky predaja ai, je pre hospodárstvo štátu niečo ako vzduch pre život človeka, bol plynový priemysel pôvodne zahrnutý do zákona o tzv. strategických podnikov . Tie vzhľadom na potrebu zachovania rozhodovacieho vplyvu štátu nemôžu byť predané. Keď nie ako celok, tak aspoň kúsok, povedala si vtedajšia vláda a minoritný podiel SPP predala.
Predajom menšinového podielu strategického podniku akokeby nebol zákon porušený. Je to ale naozaj v poriadku? No bolo by, keby predali minoritný podiel s minoritnými právami. Stalo sa ale niečo, čo je vo svete nevídané : Dzurindova vláda predala menšinový podiel za menšinovú cenu ale s právami väčšinového vlastníka. Absurdné, že? Určite áno, ale u nás to prešlo. A tak sa úplne dobrovoľne a nepochopiteľne vláda vzdala možnosti byť pri rozhodnutiach o cene a podmienkach predaja plynu v tomto štáte. Že to je nonsens, lebo práve preto bol podnik zaradený do strategických podnikov? Nuž áno, ale stalo sa. A zodpovední aktéri tejto fraškodrámy sa dodnes tvária, že to je oukej. Zákon predsa nebol porušený. ..
Od časového momentu, keď sa vláda nepochopiteľne vzdala svojho legitímneho práva pôsobiť v SPP ako plnohodnotný väčšinový vlastník ( vlastne sa nesprávala ako vláda ) , prešlo Slovensko a slovenskí občania do „ banánového “režimu rozvoja. Obdobne ako svojho času obyvatelia Guatemaly, ktorí boli závislí od toho aké výnosy chce United Fruit Company ( dnes Chiquita Bananas) dosahovať.
Príjmy z SPP získavajú jej vlastníci nielen z dividend. Odhaduje sa, že nemenej dôležitý je aj tzv. tichý kanál , ktorým je tiché odčerpávanie finacií cez konzulting a outsourcing a ďalšími „ kultúrnymi“ kanálmi ( nákupy ai). O to rozhoduje manažment a štatutárny orgán plne kontrolovaný menšinovými zahraničnými vlastníkmi ( mimochodom so silným štátnym vlasníckym pozadím..). Tomuto zodpovedá aj nasmerovanie tokov takéhoto „ púšťania“ žilou ako sa o tom intenzívne diskutovalo už v druhej polovici minulého desať tročia. Samozrejme, že náklady sa v tomto prípade významne zvýšia a tým sa zmenšujú dividendy, čím trpí najmä väčšinový vlastník- slovenský štát a jeho občania. Ak k takto „kultúrne“ navýšeným nákladom prirátate zvýšenie cien plynu , vzniká situácia, keď sa akosi zistí, že treba zvýšiť ceny plynu. A menšinový vlastník s väčšinovými právami tak aj koná. A nenavrhne zvýšenie primerané zvýšeniu cien plynu ( cena plynu je totiž len časť nákladov SPP) , ale navrhne zvýšenie úplne nehorázne – skrátka „ banánové“….
Čo sa dá s tým robiť? V právnom štáte, ktorým formálne Slovensko je, je nemysliteľné chytiť sa za hlavu a poprieť to, čo predchádzajúca vláda ako právne kompetntný reprezentant štátu podpísala. Nech to má akokoľvek zvrátenú logiku. Ak teda nastupujúca Ficova vláda ( 2006) chcela riešiť tieto patologické anomálie – a dôvodov mala dosť, napr. aj ten, že to mohlo „ vybuchnúť“ počas ich vládnutia- , tak mala naozaj o čom rozmýšľať. Popri nesprávne nastavených podmienkach dôchodkovej reformy vedúcich k ekonomickej „ samovražde“ štátu v období 2015-2020, nepochopiteľnej ( ?!) legitimizácie zisku z povinne vyberaných zdravotných odvodov, bol problém nekontrolovanej cenovej turbulencie plynu asi tretím najzávažnejším .
Po analýze zákonných možností regulácie cien plynu v rámci komperencií Úradu pre raguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) , prišla Ficova vláda k správnemu záveru, že tadeto si práva väčšinového akcionára presadiť nemôže. V prvom rade preto, lebo kompetenčne nezávislý Úrad nebude hrať úlohu ukrivdeného väčšinového akcionára. To ÚRSO nemohol vtedy a nemôže ani teraz a jeho šéfovia, nech majú akékoľvek politické pozadie , nemôžu pod akýmkoľvek politickým tlakom poprieť fakty. A po druhé, že návrhy SPP boli formálne v poriadku a boli postavené na číslach dokumentovateľných mimo iné aj účtovncítvom SPP ( čo ale neznamená, že správne odrážajú stav) .
Ficova vláda našla riešenie v tom, že prijala zákon , podľa ktorého cenové návrhy plynu musí schváliť Valné zhromaždenie spoločnosti. Tu má väčšinový vlastník to, za čo zaplatil a čo mu patrí . Väčšinu hlasov. Tým bola eliminovaná absurdná situácia, keď väčšinový vlastník má v štatutárnom orgáne len menšinu miest t.j. eliminovala sa situácia , keď o cenách plynu plne rozhoduje menšinový vlastník svojou väčšinou hlasov !!! Prijatím tohto zákona bolo teda obnovené to, čoho sa Dzurindova vláda – buď účelovo alebo z iných záhadných dôvodov – dobrovoľne vzdala : právo väčšinového vlastníka ovplyvňovať vývoj vo firme primerane výške svojho podielu a svojim záujmom.
Obnovenie práv väčšinového vlastníka bolo a je jednoznačne správne aj keď spôsob môže vyvolať zamyslenie. Účelové konanie vtedajšej Dzurindovej vlády bolo totiž napravené zákonom, ktoré je taktiež účelový a preto sa aj o ňom dá diskutovať. Presnejšie povedané dalo . Na návrh Juraja Miškova , ministra hospodárstva nastupúcej Radičovej vlády, bol zákon zrušený ( dôvody na zrušenie sú osobitnou kapitolou prešpikovanou polopravdami o európskej legislatíve a propagandou ). Deformácia sa teda znovu obnovila. Menšinový vlastník má znovu väčšinové práva. Tak ako mu to bolo kedysi sľúbené….
Keď následne menšinový vlastník v SPP presadil návrh na dvojetapové zvýšenie cien plynu o vyše 30 % , znervózený minister Miškov k nemu pred kamerami prečítal nasledovné vyjadrenie: „….ÚRSO je jediné oprávnené rozhodovať o cenách vrátane plynu…..ÚRSO vedie nominant Smeru pán Holjenčík, ktorý má rozhodnúť o tzv. škandalóznom návrhu SPP. Preto s nesmiernym záujmom budeme sledovať konanie tohto pána a jeho rozhodovanie o zvýšení cien plynu. Celé ÚRSO dnes ovládajú nominanti pána Fica. V prípade, že pán Holjenčik, nominant Smeru, schváli tento škandalózny cenový návrh, proti ktorému mimochodom hlasovali naši zástupcovia v SPP ( rozumej zástupcovia štátu s menšinovým postavením v orgánoch SPP) , za zvýšenie cien plynu preberá zodpovednosť strana Smer a pán Fico“. Je to stanovisko štátnika ? Alebo straníckeho žongléra ? Netreba komentovať.
Tí, čo predali SPP teda znovu dosiahli to, čo kupujúcemu sľúbili pri predaji : Kúpite si menšinu firmy , dostanete rozhodovaciu väčšinu a robte si svoj byznis. Asi si vieme si predstaviť , čo z toho majú a budú mať menšinoví majitelia SPP. Aj to si vieme zhruba predstaviť, čo takéto zvýšenie cien plynu prinesie pre domácnosti, nemocnice, výrobu a spätne pre nás všetkých cez zvýšenie cien tovarov a služieb. Len to si nevieme dosť dobre predstaviť ( aspoň ja nie) , čo to prineie pre tých, ktorí takto spravujú náš majetok…. Lebo to, že plynová rozprávka je pre Miškova a jeho partnerov vo vláde morálne Waterloo, ich zjavne „ netankuje“.