samueltomko

Morálne Waterloo  ministra Miškova. No a čo…

Prestavte si  sám seba v takej malej dráme:

Scéna 1: Ako podnikateľ  ste  investovali   obrovské  peniaze  do firmy S.  Investovali ste, a ešte k tomu viac ako ostatní,   so zaťatými zubami ( peňazí málo, potrieb veľa) .  Ale zato máte vo firme rozhodujúce postavenie pri tvorbe jej politiky. To nutne potrebujete, lebo firma S ovplyvňujej chod  celej hospodárskej oblasti. A tam vy  máte prioritné záujmy.

Scéna 2: Hoci máte väčšinu , iniciatívne a dobrovoľne  sa vzdávate svojich práv.  Aj pri rozhodnutiach ,  ktoré drasticky poškodzujú  vaše záujmy.

Scéna 3: Menšinoví  spoločníci využívajú priestor a prijímajú rozhodnutia, ktoré prenikavo  poškodzujú vaše záujmy.

Scéna 4: Skúste vysvetliť, čo vás viedlo k unikátnemu kroku vzdať sa svojich práv ( ktoré ste si zaplatili) ?  Čo sa dá robiť pri obrane  svojich záujmov?

Je takmer isté, že odpoviete:  Vzdanie sa svojich  práv  a umožnenie    poškodzovania vlastných záujmov je  úplný nonsens.  Pri  spravovaní vlastného majetku takéto niečo nevyvediem.  Pravda, len vtedy, ak v tom nie je nejaká kuliha. Napr.  ak by  vám z nejakého dôvodu záležalo viac na tom, čo vám vaši spoločníci zo svojho zisku  budú „ ulievať“ , ako na vlastných prioritných záujmoch.  Že to je hlúposť? Je.  Ale platí to aj o spravovaní  štátneho  ( našeho?!) majetku vládou ? O  zabezpečovaní  záujmov obyvateľov tohto štátu  pri správe ich majetku ?   Ale  buďme ešte konkrétnejší:   chránia sa záujmy občanov tohto štátu  pri spravovaní   jeho  väčšinového podielu  ( rozumej   podielu  obyvateľov tohto štátu)  v SPP?

Začnime od začiatku t.j.  od predaja menšinového podielu štátu  v SPP počas  Dzurindovej vlády .  Keďže plyn , jeho cena, podmienky predaja ai,  je pre hospodárstvo štátu  niečo ako vzduch pre život človeka,  bol plynový priemysel pôvodne  zahrnutý do zákona o  tzv. strategických podnikov . Tie  vzhľadom na potrebu zachovania rozhodovacieho vplyvu štátu nemôžu byť predané. Keď nie ako celok, tak aspoň kúsok, povedala si vtedajšia vláda a  minoritný podiel SPP predala.

Predajom menšinového podielu strategického podniku akokeby nebol  zákon porušený.  Je to ale  naozaj v poriadku? No bolo by, keby predali minoritný podiel s minoritnými právami. Stalo sa ale niečo, čo je  vo svete nevídané :  Dzurindova vláda predala menšinový podiel za menšinovú cenu ale s právami väčšinového vlastníka. Absurdné, že? Určite áno, ale u nás to prešlo.  A tak sa úplne dobrovoľne  a nepochopiteľne vláda vzdala možnosti byť pri   rozhodnutiach  o cene a podmienkach predaja plynu v tomto štáte.  Že to je nonsens, lebo práve preto bol podnik zaradený do strategických podnikov? Nuž áno,  ale stalo sa. A zodpovední aktéri tejto fraškodrámy sa dodnes tvária, že to je oukej. Zákon predsa nebol porušený. ..

Od časového momentu,  keď sa vláda nepochopiteľne  vzdala svojho legitímneho práva pôsobiť v SPP ako plnohodnotný väčšinový vlastník ( vlastne sa nesprávala ako vláda ) , prešlo Slovensko a slovenskí občania do  „ banánového “režimu rozvoja.  Obdobne  ako  svojho času obyvatelia Guatemaly, ktorí   boli  závislí od toho aké výnosy chce United Fruit Company ( dnes Chiquita Bananas)  dosahovať.

Príjmy z SPP získavajú jej vlastníci nielen z dividend. Odhaduje sa, že nemenej dôležitý je aj tzv. tichý kanál , ktorým je tiché odčerpávanie finacií cez konzulting a outsourcing a ďalšími „ kultúrnymi“ kanálmi ( nákupy ai). O to rozhoduje manažment a štatutárny orgán plne kontrolovaný menšinovými zahraničnými vlastníkmi ( mimochodom so silným štátnym vlasníckym pozadím..).  Tomuto zodpovedá aj nasmerovanie tokov takéhoto „ púšťania“ žilou ako sa o tom  intenzívne diskutovalo už v druhej polovici minulého desať tročia.  Samozrejme, že náklady sa v tomto prípade významne zvýšia a tým sa zmenšujú dividendy, čím trpí najmä väčšinový vlastník- slovenský štát a jeho občania.  Ak k takto „kultúrne“  navýšeným nákladom  prirátate zvýšenie cien plynu  , vzniká situácia, keď  sa akosi zistí,  že treba zvýšiť ceny plynu. A menšinový vlastník s väčšinovými právami tak aj koná. A nenavrhne zvýšenie  primerané  zvýšeniu cien plynu ( cena plynu je totiž  len časť nákladov SPP)  , ale navrhne  zvýšenie  úplne nehorázne  – skrátka    „ banánové“….

Čo sa dá s tým robiť? V právnom štáte, ktorým formálne Slovensko je, je nemysliteľné chytiť sa za hlavu a  poprieť to, čo predchádzajúca vláda ako právne kompetntný reprezentant štátu podpísala. Nech to má akokoľvek zvrátenú logiku.   Ak  teda  nastupujúca Ficova  vláda ( 2006)  chcela riešiť tieto patologické anomálie – a dôvodov mala  dosť, napr. aj ten, že to mohlo „ vybuchnúť“ počas ich vládnutia-  , tak  mala naozaj o čom rozmýšľať.  Popri  nesprávne nastavených podmienkach dôchodkovej reformy vedúcich k ekonomickej  „ samovražde“ štátu  v období 2015-2020, nepochopiteľnej (  ?!) legitimizácie zisku z povinne vyberaných zdravotných odvodov, bol problém  nekontrolovanej cenovej turbulencie plynu asi tretím najzávažnejším .

Po analýze  zákonných možností  regulácie cien plynu  v rámci komperencií  Úradu pre raguláciu sieťových odvetví (ÚRSO)  , prišla Ficova vláda k správnemu záveru, že tadeto si práva väčšinového akcionára  presadiť nemôže.   V prvom rade preto, lebo kompetenčne nezávislý Úrad  nebude hrať úlohu ukrivdeného väčšinového akcionára.   To ÚRSO nemohol vtedy a nemôže ani teraz a jeho šéfovia, nech majú akékoľvek politické pozadie , nemôžu  pod akýmkoľvek politickým tlakom  poprieť fakty.   A po druhé, že  návrhy SPP boli formálne v poriadku a boli postavené na číslach dokumentovateľných mimo iné aj  účtovncítvom SPP ( čo ale neznamená, že správne odrážajú stav) .

Ficova vláda našla riešenie v tom, že prijala zákon ,  podľa ktorého  cenové návrhy plynu  musí schváliť  Valné zhromaždenie spoločnosti.  Tu má väčšinový  vlastník to, za čo zaplatil a čo mu patrí . Väčšinu hlasov.  Tým bola eliminovaná absurdná situácia, keď  väčšinový vlastník má v štatutárnom orgáne  len menšinu miest  t.j. eliminovala sa situácia , keď   o cenách plynu   plne rozhoduje  menšinový  vlastník  svojou  väčšinou hlasov !!! Prijatím tohto zákona bolo teda obnovené to, čoho sa Dzurindova vláda – buď účelovo alebo z iných záhadných dôvodov –  dobrovoľne  vzdala :  právo väčšinového  vlastníka ovplyvňovať vývoj vo firme primerane výške svojho podielu a svojim záujmom.

Obnovenie práv väčšinového  vlastníka  bolo a  je jednoznačne správne aj keď  spôsob môže  vyvolať  zamyslenie.   Účelové konanie  vtedajšej Dzurindovej vlády  bolo totiž napravené zákonom, ktoré je taktiež účelový a preto sa aj o ňom dá diskutovať.    Presnejšie povedané dalo .   Na návrh Juraja  Miškova  , ministra hospodárstva nastupúcej Radičovej vlády,    bol zákon zrušený ( dôvody na zrušenie sú osobitnou kapitolou prešpikovanou polopravdami  o európskej legislatíve  a propagandou ).   Deformácia sa teda znovu  obnovila.  Menšinový vlastník má znovu väčšinové práva.  Tak ako mu to bolo kedysi sľúbené….

Keď následne menšinový vlastník v SPP  presadil  návrh na dvojetapové zvýšenie cien plynu o vyše 30 % ,  znervózený minister Miškov   k nemu pred kamerami prečítal nasledovné vyjadrenie:  „….ÚRSO je jediné oprávnené rozhodovať o cenách vrátane plynu…..ÚRSO vedie nominant Smeru pán Holjenčík, ktorý má rozhodnúť o tzv. škandalóznom návrhu SPP. Preto s nesmiernym záujmom budeme sledovať konanie tohto pána a jeho rozhodovanie o zvýšení cien plynu. Celé ÚRSO dnes ovládajú nominanti pána Fica. V prípade, že pán Holjenčik, nominant Smeru, schváli tento škandalózny cenový návrh,  proti ktorému mimochodom hlasovali naši zástupcovia v SPP ( rozumej zástupcovia štátu s menšinovým postavením  v orgánoch SPP) , za zvýšenie cien plynu preberá zodpovednosť strana Smer a pán Fico“. Je to stanovisko štátnika ? Alebo straníckeho žongléra ? Netreba komentovať.

Tí, čo predali SPP   teda znovu dosiahli  to, čo kupujúcemu sľúbili pri predaji :   Kúpite si menšinu firmy , dostanete rozhodovaciu väčšinu a robte si svoj byznis. Asi si vieme si predstaviť , čo z toho majú a budú mať  menšinoví majitelia SPP.  Aj to si  vieme  zhruba predstaviť, čo takéto zvýšenie cien plynu  prinesie pre domácnosti, nemocnice, výrobu a spätne pre nás všetkých   cez zvýšenie cien tovarov a služieb.  Len to si nevieme dosť dobre predstaviť ( aspoň ja nie) , čo to prineie pre tých, ktorí takto spravujú náš majetok…. Lebo to, že plynová rozprávka je pre Miškova a jeho partnerov  vo vláde   morálne Waterloo,   ich zjavne „ netankuje“.